Články a aktuality
Prečo sa často pokazí notebook tesne po záruke?
Spoľahlivosť počítačov sa postupne zvyšuje, stále však zlyhávajú oveľa častejšie ako spotrebná elektronika či autá. Každý šiesty notebook kúpený minulý rok sa pokazí do 12 mesiacov. Každý tretí notebook sa pokazí v období krátko po dvoch rokoch. Teda často väčšinou tesne po vypršaní záručnej doby. Podľa spoločnosti Gartner kvalita notebookov za kvalitou stolných počítačov a inej elektroniky značne zaostáva. Ich užívatelia by preto mali častejšie svoje dáta zálohovať. Za uplynulých 5 rokov sa zmenil charakter porúch. Napríklad pri notebookoch bola predtým najčastejšie sa kaziacou súčiastkou obrazovka. Výrobcovia však v posledných rokoch výrazne zlepšili dizajn notebookov, robia ich pevnejšie a odolnejšie voči namáhaniu, keď sa obrazovka sklápa, a to množstvo porúch obrazoviek znížilo, povedala analytička Gartneru Leslie Fieringová. Dnes sa na notebookoch najčastejšie kazia základné dosky, grafické čipy a pevné disky. Časté sú aj poruchy zatváracieho mechanizmu či praskliny tiel notebookov, alebo postupné vypadávanie kláves. Poruchy základnej dosky, grafického čipu a čiastočne aj pevného disku vznikajú v dôsledku prehrievania komponentov, čo výrazne znižuje ich životnosť. Výrobcovia v snahe ohúriť zákazníka často notebook osadia výkonným procesorom a grafickým čipom. Chladiacemu ústrojenstvu však už nevenujú toľko pozornosti. Časom sa chladiace rebrá upchajú prachom, ventilátor ide len na čiastočný výkon alebo prestane ísť úplne. Ďalším problémom je starnutie chladiacej pasty na procesore. Jej úlohou je odvádzať teplo z čipu na chladič. Následne je len otázkou času kedy notebook prestane fungovať úplne. Preto je dôležitá pravidelná odborná údržba- profylaktita. Naša spoločnosť ponúka odborné vyčistenie a údržbu na všetky u nás dostupné značky notebookov.
Ako si vybrať notebook
V tomto článku si v skratke vysvetlíme, aký notebook si vybrať, aby ste neostali smutní tesne po záručnej dobe. Akú značku si vybrať? Táto otázka je u našich zákazníkov takmer vždy kladená ako prvá. V zásade je ale úplne nesprávna. Každá zo značiek má notebooky odlíšené v rôznych kvalitatívnych triedach. Dá sa povedať že ide o notebooky: základné (stavané na dobu životnosti 2 až 3 roky) notebooky ,,zlatej strednej cesty” (lepšia životnosť, kvalitnejšie materiály, odolnejšia konštrukcia) notebooky profesionálne (vrchol kvality, maximálna životnosť) notebooky herné (samostatná kapitola) Každý jeden výrobca ponúka celý prierez týmto spektrom. Podľa čoho si vyberajú ľudia notebooky najčastejšie? Značku notebooku vyberajú najčastejšie podľa rady známeho, podľa dizajnu alebo parametrov- pevného disku, procesora a veľkosti operačnej pamäte. Ani jedno z toho však nie je zárukou že si zvolia dobre. V prvom prípade nemôžete vychádzať z jedného alebo dvoch notebookov – ako referenčných vzoriek, v druhom prípade veľký a pevný disk a operačnú pamäť nájdete aj v notebooku za pár eur, aj v tom drahšom. V čom je teda rozdiel? V kvalite, vyhotovení, materiáloch. Žiaľ, marketing a neodborné časopisy podsúvajú zlú informáciu, že práve podľa týchto ukazovateľov si treba vyberať notebook. Zhrnul by som to do konštatovaním: celé zle. Ako si teda vybrať správny notebook? Na notebooku máte možnosť odlíšiť časti, ktoré sú nevymeniteľné /alebo čiastočne vymeniteľné/ a drahé a naopak vymeniteľné a lacné. Správny notebook by mal mať čo najlepší procesor, grafickú kartu /podľa toho, čo sa na ňom bude robiť/, dobrú kvalitnú konštrukciu, prípadné rôzne bezpečnostné prvky. Operačná pamäť a pevný disk je údaj menej relevantný, nakoľko tieto súčiastky sú kedykoľvek vymeniteľné a lacné. V podstate, na čo je notebooku veľký disk, či obrovská operačná pamäť, ak má veľmi slabý procesor a výkon žiaden? Na čo je zákazníkovi notebook, ktorý po prvom páde na zem má zlomený pánt či plast? Možno stačilo siahnuť po výrobcovi, ktorý osadil menšiu pamäť a disk, ale zvolil podstatne lepšiu konštrukciu, chladenie a podobne. Osobne preferujeme značky ako DELL a LENOVO. Samozrejme ale aj medzi ostatnými výrobcami sa nájdu kvalitné a poctivé notebooky. Dôležité je ale voliť kompromis medzi kvalitou a cenou. Ako príklad môžem uviesť Thinkpady od Lenova pre ktoré je typická vynikajúca konštrukcia z dobre vyriešeným chladením. Zo skúseností vieme že práve zle navrhnutá konštrukcia chladenia a následného prehrievania je najčastejšou príčinou poruchy tesne po záručnej dobe. Životnosť sa dá predĺžiť pravidelnou údržbou- odborným vyčistením počítača. Je niektorá značka lepšia a iná horšia? Je dôležité vedieť že notebook je iba skladačkou komponentov. Grafické karty, procesory, pevné disky, displeje- všetko sú to komponenty ktoré majú často rovnaké notebooky všetkých značiek. Ak sa teda dostane do predaja napríklad zlý grafický čip alebo disk- všetci výrobcovia, ktorí ho osadili do svojich notebookov, budú mať problém. Značka je v tomto prípade úplne irelevantná.
Sú mobilné telefóny a wi-fi zdraviu škodlivé?
V posledných rokoch sa šíria poplašné správy o škodlivosti wifi sietí, či rakovine mozgu, spôsobenej častým volaním z mobilných telefónov. Zakladajú sa na pravde? Rozlišujeme dva typy elektromagnetického žiarenia: ionizujúce a neionizujúce: Ionizujúce žiarenie Obsahuje dostatok elektromagnetickej energie nato, aby vytrhávalo atómy a molekuly z tkaniva. Je to v dôsledku toho, že jeho vlnové dĺžky sú menšie než bunky človeka. Energiu elektromagnetického žiarenia môžeme veľmi jednoducho vypočítať podľa nasledovného vzťahu: E=h.c/lambda kde h je Planckova konštanta, c je rýchlosť sveta a lambda vlnová dĺžka. Za energetickú hranicu sa považuje pri elektromagnetickom žiarení energia 5 keV. Gamma žiarenie a röntgenové žiarenie patria medzi ionizujúce žiarenie a vieme, že sú nebezpečné. Neionizujúce žiarenie Tento typ je spravidla bezpečný. Môže spôsobiť zohriatie, ale väčšinou nie také, aby kvôli vplyvu tepla zanechalo dlhodobé následky na tkanivách. Medzi neionizujúce žiarenie patrí rádiové žiarenie, viditeľné svetlo a mikrovlnné žiarenie. Mikrovlnné žiarenie sa však priamo využíva pre ohrev jedla, pretože sa pri jeho frekvencii dokážu rozkmitať molekuly vody. Frekvencia mikrovlnných rúr (1) dosahuje 2,45 . 109 Hz, čo predstavuje 2,45 miliárd kmitov za sekundu. Tejto frekvencii zodpovedá vlnová dĺžka približne 12,25 cm. Výkon mikrovlnnej rúry sa pohybuje medzi 600 – 1200 W. Mobilné telefóny Mobilné telefóny pracujú s veľmi malými výkonmi, len 0,1 až 2 W. Frekvencia elektromagnetických vĺn týchto zariadení zodpovedá rádiovým vlnám (106 až 108 Hz). Žiarenie je neionizujúce, nemá dostatočnú energiu pre narušovanie buniek a molekúl tkaniva. Preto je veľmi nepravdepodobné, aby časté volanie mobilným telefónom vyvolalo rakovinu. Tomuto zhodnoteniu sa prikláňa aj štúdia RADIATION RESEARCH od Radiation Research Society (2), skúmajúca aj dlhodobé účinky na zvieratá. Existujú však štúdie tvrdiace opak. V tejto (3) sa dočítate, že používatelia mobilných telefónov majú o 30 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu mozgových nádorov zvaných gliómy. Tí, ktorí používajú telefóny 25 rokov a viac, majú pravdepodobnosť jej výskytu vyššiu až o 200 %. Tento vplyv je zdanlivo obrovský, avšak v skutočnosti malý v absolútnych hodnotách. Nádor tohto typu sa objaví každý rok asi u 3 zo 100 000 ľudí. Výskumníci dospeli k záveru, že dlhodobé používanie mobilných telefónov zvyšuje túto šancu na asi 9 zo 100 000 . The International Agency for Research on Cancer preto uvádza, že mobilné telefóny sú “možné” karcinogény. Kým na jednej strane máme štúdie prípadov a kontrol (“case-control”), ktoré zvyčajne prichádzajú k záveru, že existuje súvislosť medzi mobilnými telefónmi a nádormi, na druhej strane máme pozorovacie štúdie, ktoré nenachádzajú medzi používaním mobilných telefónov a rakovinou absolútne žiadny vzťah. Ako si môžete všimnúť, nádory na mozgu sú veľmi zriedkavé. Gliómy sa objavia ročne u 3 zo 100 000 ľudí. Pre vykonanie “porovnávacej” štúdie (porovnávanie skupiny ľudí, ktorí nepoužívajú mobilné telefóny s ľuďmi, ktorí ich používajú) by ste preto potrebovali kontrolnú vzorku stotisíc až milión ľudí. Vykonať takúto štúdiu je prakticky nemožné, keďže takmer každý človek už mobil vlastní a používa. Druhý zmienený výskum by sa napriek tomu dal vykonať inak. Stačí zhromaždiť skupinu ľudí a sledovať ju niekoľko desaťročí. Zaznamenávate, ako často subjekty používajú mobilné telefóny. Nakoniec zistíte, koľkí z nich majú nádor na mozgu. Toto číslo porovnávame s tým, ako často používali mobilný telefón. Aj v tomto postupe sú značné nedostatky – zanedbanie ostatných nežiaducich parametrov vstupujúcich do experimentu, akými sú gény, spôsob stravovania, šport a iné. Navyše, ak budete sledovať napr. 50 000 ľudí 10 rokov, očakávaný výskyt je 20 gliómov, čo je pre potreby objektívneho výskumu nedostačujúce. Spomínaná štúdia (3) prípadov a kontrol použila dve skupiny subjektov: jednu s mozgovým nádorom a druhú bez. Potom autori porovnávali či skupina s nádorom používala mobilné telefóny častejšie, než skupina bez nádoru. Ibaže koreláciu mohli výskumníci potenciálne nájsť aj inde. Napríklad v tom, že prvá skupina pila viac čistej vody alebo častejšie nosila tenisky. Korelácia nevyhnutne neznamená kauzalitu. Tak ako teda, poskytuje tento výskum dôvod na obavy? Viac sa dozviete v invivo magazíne…
História Windows
História Microsoft Windows začala v roku 1985. To u nás bol ešte socializmus a o počítačoch sa hovorilo ako o buržoáznom prežitku. Potom bolo obdobie “čiernej obrazovky” a MS-DOS. Počítače boli nevýkonné a tak sa na konkrétnu prácu spustil vždy len jeden program. Ťažkopádne ovládanie bolo podčiarknuté nejednotou – v T602 sa všetko ovládalo celkom inak, ako v Norton Commanderi a znalosti oboch programov vám vôbec nepomohli, ak ste spustili dBase. S príchodom počítačov 386 a Windows 3.1 už začala byť práca v tomto systéme použiteľná aj na vážnejšie účely. Začali sa objavovať prvé vážnejšie použiteľné aplikácie. Bolo možné robiť vektorovú grafiku, retušovať fotografie, tvoriť muziku, knižnú sadzbu, kresliť technické výkresy, účtovať… V roku 1992 teda začal Windows 3.1 svoju “púť” k zákazníkom a bol celkom úspešný. Aspoň keď zoberieme do úvahy, aké množstvá aplikácií vznikli za tie 4 roky, čo bol aktuálnym operačným systémom. V tomto videu uvidíte prehľad operačných systémov Windows od prvej verzie Windows 1.1 až po súčasný Windows 10:
Ako oživiť už mŕtvy notebook
Životnosť klasického low-end notebooku je spravidla 2 až 3 roky. Po tejto dobe, zvlášť pri niektorých modeloch, ktoré majú horšie vyriešené chladenie, dochádza k poškodeniu základnej dosky, vznikajú tzv. studené spoje. Táto chyba je pomerne častá a skôr či neskôr sa objaví takmer na každom notebooku. Zväčša ním trpia grafické čipy Nvidia (výrobná chyba). Typickým príznakom sú pásy na displeji, čierna obrazovka alebo BSOD pri štarte Windows. Najhoršie je že táto chyba sa takmer vždy prejaví tesne po záruke. Ak dáte notebook do servisu, väčšinou vám ponúknu výmenu základnej dosky. Táto oprava je však nerentabilná keďže výška ceny novej základnej dosky dosahuje často cenu nového porovnateľného notebooku. Existujú aj spoločnosti, ktoré sa špecializujú na opravu takýchto dosiek, tu však životnosť a úspešnosť opravy nie je veľmi vysoká. Chyba sa často objaví znovu už po pár týždňoch až mesiacoch. Záruka na opravu je zo zákona tri mesiace, treba však brať do úvahy, že ide o výrobnú chybu, ktorú servis nemôže napraviť a teda sa za opravu ani zaručiť. Zaujímavé sú aj skúsenosti servisov s poruchovosťou, uvádza František Kysel, konateľ spoločnosti elibos, s.r.o. pod ktorú spadá aj prevádzka www.servispczh.sk: Notebooky HP Pavilion sa asi zapíšu do histórie- staršie série naozaj nemali dobré riešené chladenie a v kombinácii s problémom Nvidia je ich životnosť problematická. Acer a Asus takisto nemá v oblasti poruchovosti práve najlepšiu povesť, dodáva. Problémom je aj predať takýto notebook na internete, vzhľadom na to že spravidla všetky majú rovnakú chybu je ich prebytok. Existuje však jeden netradičný spôsob opravy základnej dosky- upečenie v rúre. Takto opravený notebook vám možno vydrží pár týždňov, mesiacov, ale poznám prípady keď sa životnosť po oprave počítala aj na pár rokov. Ak máte svoj notebook vyhodiť, aj tak už nemáte čo pokaziť a pri neúspešnom zásahu ho vyhodíte tak či tak. Na záver upozornenie! Tento postup vyžaduje istú manuálnu zručnosť a autor článku nezodpovedá za prípadné škody. Postup opravy:
Umelá inteligencia: Inteligentné správanie nemusí znamenať inteligenciu
Vo vedecko-fantastických dielach sa stretávame s umelou inteligenciou (UI). Často ide o entitu veľmi podobnú ľudom, uvedomuje si sama seba, má túžby a iné ľudské črty. Ak má táto sci-fi umelá inteligencia city, tak bojuje s nepochopením od ľudskej rasy. Ak ich nemá, tak prerastie v technologickú singularitu [1] a chce zničiť ľudstvo. Problematická definícia A teraz sa vráťme do reality. Umelá inteligencia je reálna a je tu už niekoľko desiatok rokov. Problém nastáva, ak sa ju pokúsime definovať, pretože neexistuje všeobecne uznávaná definícia. Napríklad M. Arbin ju definuje: „UI možno charakterizovať ako snahu programovať počítače tak, aby sa chovali spôsobom, ktorý by sme nazvali inteligentným, keby šlo o človeka (keby sme nevedeli, že to dokáže aj počítač).“ No naopak to neplatí. Keď sa počítač správa pre ľudí inteligentným spôsobom, neznamená to, že je skutočne inteligentný a už vôbec nie, že rozmýšľa (umelá inteligencia, ktorá sa vyrovná v spôsobe myslenia človeku sa nazýva aj silná umelá inteligencia), hovorí o tom myšlienkový experiment zvaný argument čínskej izby (John Searle). Muž, ktorý nevie po čínsky, je zavretý v izbe plnej kníh, v ktorých je napísaný návod ako na akúkoľvek postupnosť čínskych znakov zareagovať pomocou inej postupnosti čínskych znakov. Povedzme, že v akejkoľvek chvíli dostane muž v čínskej izbe papierik s čínskymi znakmi, na ktoré pomocou návodu v knihách odpovie. Ďalej si predstavme konverzáciu Číňana s čínskou izbou aj keď na veľmi úzky okruh tém. Číňan stojaci pred izbou dôjde k záveru, že v izbe je niekto (inteligentný), kto rozumie po čínsky. No ani muž v nej, ani knihy, a ani steny miestnosti po čínsky nerozumejú, nie je tu ani stopa po pochopení, uvažovaní (muž v miestnosti len mechanicky vykonáva to, čo má v knihách) ani vedomie, no čínska izba spĺňa Arbinovu definíciu aj Turingov test [2]. Laicky povedané, informatici chápu pod umelou inteligenciou akýkoľvek program (alebo jeho časť), ktorý dokáže vyriešiť problém, bez toho, aby sme riešenie tohto problému dopredu do programu vložili. Spôsob, akým problém riešiť si program nájde sám od seba. Spočiatku znamenal vývoj umelej inteligencie snahu vytvoriť „umelého človeka“ alebo inteligenciu lepšiu, ako je tá ľudská (silná UI). Dnes hľadáme skôr nové druhy inteligencie. Aj v súčasnosti sa snažíme o simuláciu procesov v ľudskom mozgu. Je to však preto, aby sme pochopili, ako pracuje. V drvivej väčšine výskumov sa snažíme vyvinúť umelú inteligenciu, ktorá sa špecializuje a rieši špecifické druhy problémov, najmä nedeterministické. Robíme tak aj preto, lebo je to výpočtovo efektívnejšie a bezpečnejšie. Teraz si predstavíme niektoré druhy UI: Evolučné algoritmy Sú inšpirované Darwinovou evolučnou teóriou. Dajú sa použiť na akýkoľvek problém, ktorého riešenia sa dajú medzi sebou porovnať. Ide o napodobenie evolúcie v počítači, kde sa namiesto DNA používa vhodná dátová štruktúra. Na začiatku sa vytvorí populácia náhodných riešení problému, z ktorej pomocou náhodných mutácií a kríženia medzi riešeniami získame novú populáciu. Nasleduje obdoba prirodzeného výberu, kde selekciu prežijú tie najlepšie riešenia. Potom proces „rozmnožovania“ a selekcie opakujeme niekoľkokrát a vyberieme najlepšie riešenie. Viac sa dočítate v invivomagazíne…