Sú mobilné telefóny a wi-fi zdraviu škodlivé?

V posledných rokoch sa šíria poplašné správy o škodlivosti wifi sietí, či rakovine mozgu, spôsobenej častým volaním z mobilných telefónov. Zakladajú sa na pravde? Rozlišujeme dva typy elektromagnetického žiarenia: ionizujúce a neionizujúce:

Ionizujúce žiarenie

Obsahuje dostatok elektromagnetickej energie nato, aby vytrhávalo atómy a molekuly z tkaniva. Je to v dôsledku toho, že jeho vlnové dĺžky sú menšie než bunky človeka. Energiu elektromagnetického žiarenia môžeme veľmi jednoducho vypočítať podľa nasledovného vzťahu:

E=h.c/lambda

kde h je Planckova konštanta, c je rýchlosť sveta a lambda vlnová dĺžka. Za energetickú hranicu sa považuje pri elektromagnetickom žiarení energia 5 keV. Gamma žiarenie a röntgenové žiarenie patria medzi ionizujúce žiarenie a vieme, že sú nebezpečné.

Neionizujúce žiarenie

Tento typ je spravidla bezpečný. Môže spôsobiť zohriatie, ale väčšinou nie také, aby kvôli vplyvu tepla zanechalo dlhodobé následky na tkanivách. Medzi neionizujúce žiarenie patrí rádiové žiarenie, viditeľné svetlo a mikrovlnné žiarenie. Mikrovlnné žiarenie sa však priamo využíva pre ohrev jedla, pretože sa pri jeho frekvencii dokážu rozkmitať molekuly vody. Frekvencia mikrovlnných rúr (1) dosahuje 2,45 . 109 Hz, čo predstavuje 2,45 miliárd kmitov za sekundu. Tejto frekvencii zodpovedá vlnová dĺžka približne 12,25 cm. Výkon mikrovlnnej rúry sa pohybuje medzi 600 – 1200 W.

Mobilné telefóny

Mobilné telefóny pracujú s veľmi malými výkonmi, len 0,1 až 2 W. Frekvencia elektromagnetických vĺn týchto zariadení zodpovedá rádiovým vlnám (106 až 108 Hz). Žiarenie je neionizujúce, nemá dostatočnú energiu pre narušovanie buniek a molekúl tkaniva. Preto je veľmi nepravdepodobné, aby časté volanie mobilným telefónom vyvolalo rakovinu. Tomuto zhodnoteniu sa prikláňa aj štúdia RADIATION RESEARCH od Radiation Research Society (2), skúmajúca aj dlhodobé účinky na zvieratá.

Existujú však štúdie tvrdiace opak. V tejto (3) sa dočítate, že používatelia mobilných telefónov majú o 30 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu mozgových nádorov zvaných gliómy. Tí, ktorí používajú telefóny 25 rokov a viac, majú pravdepodobnosť jej výskytu vyššiu až o 200 %. Tento vplyv je zdanlivo obrovský, avšak v skutočnosti malý v absolútnych hodnotách. Nádor tohto typu sa objaví každý rok asi u 3 zo 100 000 ľudí. Výskumníci dospeli k záveru, že dlhodobé používanie mobilných telefónov zvyšuje túto šancu na asi 9 zo 100 000 . The International Agency for Research on Cancer preto uvádza, že mobilné telefóny sú “možné” karcinogény.

Kým na jednej strane máme štúdie prípadov a kontrol (“case-control”), ktoré zvyčajne prichádzajú k záveru, že existuje súvislosť medzi mobilnými telefónmi a nádormi, na druhej strane máme pozorovacie štúdie, ktoré nenachádzajú medzi používaním mobilných telefónov a rakovinou absolútne žiadny vzťah.

Ako si môžete všimnúť, nádory na mozgu sú veľmi zriedkavé. Gliómy sa objavia ročne u 3 zo 100 000 ľudí. Pre vykonanie “porovnávacej” štúdie (porovnávanie skupiny ľudí, ktorí nepoužívajú mobilné telefóny s ľuďmi, ktorí ich používajú) by ste preto potrebovali kontrolnú vzorku stotisíc až milión ľudí. Vykonať takúto štúdiu je prakticky nemožné, keďže takmer každý človek už mobil vlastní a používa. Druhý zmienený výskum by sa napriek tomu dal vykonať inak. Stačí zhromaždiť skupinu ľudí a sledovať ju niekoľko desaťročí. Zaznamenávate, ako často subjekty používajú mobilné telefóny. Nakoniec zistíte, koľkí z nich majú nádor na mozgu. Toto číslo porovnávame s tým, ako často používali mobilný telefón. Aj v tomto postupe sú značné nedostatky – zanedbanie ostatných nežiaducich parametrov vstupujúcich do experimentu, akými sú gény, spôsob stravovania, šport a iné. Navyše, ak budete sledovať napr. 50 000 ľudí 10 rokov, očakávaný výskyt je 20 gliómov, čo je pre potreby objektívneho výskumu nedostačujúce.

Spomínaná štúdia (3) prípadov a kontrol použila dve skupiny subjektov: jednu s mozgovým nádorom a druhú bez. Potom autori porovnávali či skupina s nádorom používala mobilné telefóny častejšie, než skupina bez nádoru. Ibaže koreláciu mohli výskumníci potenciálne nájsť aj inde. Napríklad v tom, že prvá skupina pila viac čistej vody alebo častejšie nosila tenisky. Korelácia nevyhnutne neznamená kauzalitu.

Tak ako teda, poskytuje tento výskum dôvod na obavy?  Viac sa dozviete v invivo magazíne…