Umelá inteligencia: Inteligentné správanie nemusí znamenať inteligenciu

Vo vedecko-fantastických dielach sa stretávame s umelou inteligenciou (UI). Často ide o entitu veľmi podobnú ľudom, uvedomuje si sama seba, má túžby a iné ľudské črty. Ak má táto sci-fi umelá inteligencia city, tak bojuje s nepochopením od ľudskej rasy. Ak ich nemá, tak prerastie v technologickú singularitu [1] a chce zničiť ľudstvo.

Problematická definícia

A teraz sa vráťme do reality. Umelá inteligencia je reálna a je tu už niekoľko desiatok rokov. Problém nastáva, ak sa ju pokúsime definovať, pretože neexistuje všeobecne uznávaná definícia. Napríklad M. Arbin ju definuje: „UI možno charakterizovať ako snahu programovať počítače tak, aby sa chovali spôsobom, ktorý by sme nazvali inteligentným, keby šlo o človeka (keby sme nevedeli, že to dokáže aj počítač).“ No naopak to neplatí. Keď sa počítač správa pre ľudí inteligentným spôsobom, neznamená to, že je skutočne inteligentný a už vôbec nie, že rozmýšľa (umelá inteligencia, ktorá sa vyrovná v spôsobe myslenia človeku sa nazýva aj silná umelá inteligencia), hovorí o tom myšlienkový experiment zvaný argument čínskej izby (John Searle).

Muž, ktorý nevie po čínsky, je zavretý v izbe plnej kníh, v ktorých je napísaný návod ako na akúkoľvek postupnosť čínskych znakov zareagovať pomocou inej postupnosti čínskych znakov. Povedzme, že v akejkoľvek chvíli dostane muž v čínskej izbe papierik s čínskymi znakmi, na ktoré pomocou návodu v knihách odpovie. Ďalej si predstavme konverzáciu Číňana s čínskou izbou aj keď na veľmi úzky okruh tém.

Číňan stojaci pred izbou dôjde k záveru, že v izbe je niekto (inteligentný), kto rozumie po čínsky. No ani muž v nej, ani knihy, a ani steny miestnosti po čínsky nerozumejú, nie je tu ani stopa po pochopení, uvažovaní (muž v miestnosti len mechanicky vykonáva to, čo má v knihách) ani vedomie, no čínska izba spĺňa Arbinovu definíciu aj Turingov test [2].

Laicky povedané, informatici chápu pod umelou inteligenciou akýkoľvek program (alebo jeho časť), ktorý dokáže vyriešiť problém, bez toho, aby sme riešenie tohto problému dopredu do programu vložili. Spôsob, akým problém riešiť si program nájde sám od seba.

Spočiatku znamenal vývoj umelej inteligencie snahu vytvoriť „umelého človeka“ alebo inteligenciu lepšiu, ako je tá ľudská (silná UI). Dnes hľadáme skôr nové druhy inteligencie. Aj v súčasnosti sa snažíme o simuláciu procesov v ľudskom mozgu. Je to však preto, aby sme pochopili, ako pracuje. V drvivej väčšine výskumov sa snažíme vyvinúť umelú inteligenciu, ktorá sa špecializuje a rieši špecifické druhy problémov, najmä nedeterministické. Robíme tak aj preto, lebo je to výpočtovo efektívnejšie a bezpečnejšie.

Teraz si predstavíme niektoré druhy UI:

Evolučné algoritmy

Sú inšpirované Darwinovou evolučnou teóriou. Dajú sa použiť na akýkoľvek problém, ktorého riešenia sa dajú medzi sebou porovnať. Ide o napodobenie evolúcie v počítači, kde sa namiesto DNA používa vhodná dátová štruktúra. Na začiatku sa vytvorí populácia náhodných riešení problému, z ktorej pomocou náhodných mutácií a kríženia medzi riešeniami získame novú populáciu. Nasleduje obdoba prirodzeného výberu, kde selekciu prežijú tie najlepšie riešenia. Potom proces „rozmnožovania“ a selekcie opakujeme niekoľkokrát a vyberieme najlepšie riešenie. Viac sa dočítate v invivomagazíne…